Práve keď sa august prelomil do svojej druhej
polovice, „tým vedúcich“ nášho projektu sa rozhodol, že namiesto práce
a povinností sa začne konečne venovať spoločnej zábave. Víkend za odmenu,
ako sme ho v predchádzajúcich e-mailoch označili, sa tak trochu symbolicky
konal v Opatove, kde sme sa začali skupinovo zoceľovať prvýkrát, niekedy
počas minulej jesene.
 |
| Gatě dolů! :) |
Aj napriek dovolenkovým a iným komplikáciám
sa nás na chalupe zišlo viac než dosť. Wyll, Domi, Tomáš, Marťa, na skok Eváč,
náš „finančný poradca“ Honza, fotografka Kristýna, zástupca dobrovoľníkov
Vašek a ja – v tomto zložení sme vytrvalo relaxovali, jedli dobroty,
ktoré sa na študentskom jedálničku zas tak často nevidia, pri lahodnom Úpadkov
Mojite sme rekapitulovali naše pohľady na uplynulý rok. A aby som
nezabudla na moju fakt najobľúbenejšiu činnosť – jeden druhého sme pred smrťou
z tepla zachraňovali sprchami ľadovej vody, za účasti momentu prekvapenia.
Pri tom všetkom mi nedalo nemyslieť na to, že podobnej
akcie sa už ako člen týmu nezúčastním. Spomínala som si na všetky zapeklité ale
aj hrejivé okamihy, ktoré som si do pamäti vryla vďaka Náruči. Sústavný súboj
pocitu vyčerpania po dni strávenom na herni s miliónom mrštných detských
potvoriek a dobre vykonanej práce na večerných skupinových pokecoch.
Priateľstvá nadobudnuté, transformované a posilnené vplyvmi udalostí,
spoločných povinností a plánov. Plná schránka výhražných e-mailov
zapríčinená mojou lenivosťou a následne týmová schôdza, na ktorej sa zase
všetko odpustí.
V Náruči som strávila spolu 3 roky. Počas
nich som si ujasnila kopec vecí o svete, o ľuďoch obecne
i o sebe. Každému, koho zaujíma psychológia, sociálna práca, alebo
vlastne akákoľvek nesebecká činnosť stále dookola odporúčam, aby sa prihlásil.
Ja už ale viem, že pre mňa nastal čas hľadať zase iné zákutie, v ktorom je
treba pomáhať. Preto sa s miestom v týme lúčim a uvolňujem
priestor novému talentovanému flákačovi/flákačke s dobrým srdcom :)
Sabi
